Stredoázijský pastiersky pes je jedným z pradávnych plemien, sformovalo sa vďaka prirodzenému výberu behom viac ako štyri tisíc rokov na rozľahlom území, ktoré sa dnes ťahá od Kaspického mora po Čínu a od južného Uralu po Afganistan. Jeho predkovia sú pradávne tibetské plemená, salašnícke plemená rôznych nomádskych kmeňov a tie sú úzko spriaznené s mongolskými ovčiakmi a tibetským mastifom. Stredoaziati boli používaní predovšetkým k ochrane dobytka, karaván a majetku svojho pána. Boli vystavení drsným prirodzeným selekciám. Ťažké životné podmienky a neustály boj proti predátorom malo vplyv na podobu i povahu psa. Ten je silný, neohrozený a naučený šetriť energiou. V krajinách pôvodu boli Stredoasiati používaní k ochrane stád proti predátorom a tiež ako strážny pes. Práca s plemenom začala v ZSSR v roku 1930.
Stredoázijský pastiersky pes je harmonicky stavaný, veľký, stredne dlhý (ani dlhého ani krátkeho formátu). Má robustné, svalnaté telo, objemné, ale nie s viditeľnými svalmi. Pohlavný dimorfizmus je jasne vyjadrený. Psi sú mohutnejšie a odvážnejšie ako feny, majú viac vyjadrený kohútik a väčšiu hlavu. Plná dospelosť je dosiahnutá až v troch rokoch veku.